Deti-Šport-Rodičia
Všetko a všade my – rodičia – smerujeme k deťom. Ich ochrana je pre nás na prvom mieste. Ťažko povedať, či je to dobré alebo zlé. Pokiaľ sme my, dospelí, mali detstvo pekné, priznajme si, veľakrát sme sa akoby vychovávali sami, rozhodovali sami o sebe, kým rodičia boli v práci. Ešte sme neboli ani doma, už bola taška v kúte a behali sme s loptou po ulici, kým nás tma nezahnala domov. Dnes je to opačne, často rozmýšľame dva kroky pred deťmi a snažíme sa ich ochrániť ešte skôr ako nastane konkrétna situácia. Je však ochrana pred behaním vonku naozaj ochranou alebo im tým nechtiac skôr ubližujeme?
„NETREBA VEĽMI VYCHOVÁVAŤ, STAČÍ PEKNE ŽIŤ, DIEŤA SA PRIDÁ.“
Táto myšlienka profesora Štúra sa dá použiť na čokoľvek, šport nevynímajúc. Mnohí rodičia nevyhnutnosť pohybu u detí (a tiež u seba) podceňujú. Pritom aj také jednoduché aktivity, ako prechádzka, hra vonku, schovávačka na dvore či v parku, skákanie na trampolíne, návšteva hradu, lesa môžu výrazne ovplyvniť fyzickú i psychickú pohodu dieťaťa. Tieto pojmy sú vám veľmi dobre známe, a pritom si možno ani neuvedomujete, že sa pri nich hýbete a robíte veľa pre svoje zdravie, rodinu a súčasne aj prinášate spomienky, ku ktorým sa vaše deti budú v dospelosti veľmi radi vracať.
OHÝBAJ MA, MAMKO, POKIAĽ SOM JA JANKO…
Príslovie starých mám a otcov, ktoré sa zachovalo, a pritom nepoznali žiadne počítače, tablety alebo smartfóny. Ak rodičia chcú priviesť dieťa k športu, mali by s tým začať naozaj včas. Dieťa je prirodzene zvedavé. Už malé 3 ročné deti chcú všetko opakovať po svojich rodičoch, a hoci sa tento vek označuje aj ako „obdobie vzdoru“, ak by ste sa spýtali pri veslovaní, korčuľovaní alebo hoci aj hraní golfu „Chceš si to vyskúšať?“, bez váhania by vám ťahalo veslo z ruky a pokúšalo by sa vám dokázať, že to stoj, čo stoj zvládne. Hranica veku dieťaťa, kedy začať s pohybom a športom je však neobmedzená.
Každodenný pohyb na čerstvom vzduchu prináša svoje ovocie. Dieťa si nielen posilňuje imunitný systém, zároveň si zlepšuje kondíciu, učí sa správne dýchať a buduje si vzťah so svojimi rodičmi. Aj obyčajná prechádzka sa môže stať zaujímavým dobrodružstvom či zverením sa s najtajnejším tajomstvom. Deti si skôr budujú k rodičom dôveru, ak majú spoločné záujmy a športujú spolu. Ak to doma škrípe a strácate silu hľadať riešenie skúste to. Nájsť cestu k dieťaťu prostredníctvom športu je možné v každom veku. I keď to pravdepodobne už nebude podľa našich predstáv a bude to stáť trošku viac úsilia. Výsledok je zaručený. Ak si vie rodič nájsť čas v každodenných, či už pracovných alebo domácich povinnostiach, nájde si ho aj dieťa. Zázračná veta: „chcem s tebou tráviť viac času“ znie veľmi dobre. Časom zistíte, že sa váš teenager domov a na vás dokonca teší.
ZA TAKMER KAŽDÝM ÚSPEŠNÝM ŠPORTOVCOM STOJÍ ASPOŇ JEDEN USILOVNÝ RODIČ…
Nestačí len telesná výchova v škole, čas strávený pri športe s rodinou je nezabudnuteľný. Správne návyky budú dieťa sprevádzať v každej oblasti života. Sústredenie v škole, plnenie si domácich úloh, súťaživosť, spoľahlivosť, ale aj zvládanie stresových situácií sú s pohybom jednoduchšie. V neposlednom rade netreba zabudnúť na už mnohokrát spomínané endorfíny – hormóny šťastia.
Otočme list. Ak chceme začať so športom a urobiť tak viac pre seba a svoju rodinu, je priam nutné si nájsť k nemu správnu cestu. Myslieť si, že sa prinútime a ešte nám to aj vydrží, alebo nás to začne baviť, je ako ísť hlavou proti múru. Deti sú veľmi vnímavé a ak ich berieme von len preto, aby boli vonku, spätná väzba sa dostaví v podobe nechuti. Možno je cestou nahradiť si slovo šport a nutnosť predstavou o pekne strávenom čase so svojou rodinou. Po vydarenom popoludní pri hraní futbalu na ihrisku či naháňačke s vysmiatym dieťaťom, ktoré by inak po vás skákalo niekde na gauči, si po ich prekvapivo rýchlom uspaní poviete, že šport je presne to, čo vám v živote tak veľmi chýbalo.
Tešíme sa na Vás a Vašich rodičov 🙂
